Lezis a premyslas. Je toto stale sen alebo si uz obklopeny nahou realitou?
Nie, neotvoris oci. Vychutnavas si ten pocit neurcitosti bytia. Citis objatie tmaveho rana. Spominas.
Ako si sa kedysi prebudzal na tlmene zvuky a jemne svetlo Tvojej obetavej matky. Na jej tiche a laskave pohladenie.
Vnimas vzdialene zvuky dopravy. Cinkot flias. Klepotave zvuky o parapetu.
A opat spominas na tie tuhe zimne rana cestou do skoly, kedy Ti sneh vrzgal pod nohami a pod ruskom tmy si smel vidiet svet z inej perspektivy.
Je toto stale sen alebo prave prezivas intimitu zrodenia noveho dna?
Spominas, ze kedysi to takto bolo casto. Jemne vtiahnutie do sveta otazok.
A s tichym vzdychom dakujes, ze si dnes dostal dar opakovania.
Rana bez budika. Pokojneho zvitania sa so zivotom.