Zomrel v nemocnici, netrápil sa veľmi, iba za to sme vďační smrti, že si ho nebrala bolestivo, že mohol pokojne a potichu zomrieť.
Môj starký bol fiškál. Narodil sa 1.apríla a čertoviny nestváral len v tento deň, ale po celý svoj život. Dodnes si živo pamätám, ako po ňom starká s chuťou vykrikovala, keď si dal zo svojho obľúbeného vínka a on jej vždy s úsmevom na perách odpovedal, že raz jej bude chýbať aj to, že si vypil, keď sa pominie. Bol po mozgovej príhode, na pravú ruku mierne ochrnutý a aj napriek tomu s ňou dokázal neuveriteľne kúsky a vždy ma ňou hladkal po hlave a tešil sa z toho, že ma má.
Milovala som prechádzky s ním a s jeho ovcami a jeho starým psom Ťapkom. Zvykli sme sa zatúlať až tak, že sme si potom museli vypočuť prednášku na tému, že či starký nemá rozum a také malé dieťa vláči celý deň bez jedla a ja na tému, že keď starý blázon nemá rozum, aspoň ja ho mám mať:)ale nám tak bolo na samote s ovcami dobre. Starký vedel úžasne rozprávať, poznal skvelé historky, nádherné a tajomné miesta. S ním som prvý krát videla mladé sŕňa v prírode, s ním som sa dokázala rozprávať hodiny a hodiny.
Starký bol človek, ktorý toho vedel neuveriteľne veľa zo všetkého. Mal výborný prehľad v histórii, vo financiách, v poľnohospodárstve, v stavebníctve. Bol to človek, ktorý má vlastne učil rozmýšľať a počúvať. Jemu sa nedalo odpovedať jednoducho áno alebo nie. Vždy potreboval mať všetko vysvetlené.
Bola som jeho najobľúbenejšie vnúča, možno preto jeho stratu považujem ako niečo nesmierne kruté voči mojej osobe. Narozdiel od starkej, ktorá by chcela prvého vnuka, starký sa veľmi tešil, že má vnučku a ja som sa mu jeho lásku snažila vracať plnými priehršťami. Bola som jeho Cindy a Barbie, s obľubou sa mi hral vtedy ešte s blond vlasmi a rozprával, že si raz zatancuje na mojej svadbe a tú niekoľkoročnú slivovicu spolu vypijeme:)
Dnes ma mrzí to, že sa už nedožil toho, aby sa tešil z mojich promócii a z odboru, ktorý som vyštudovala, tie rozhovory mohli byť také poučné, úžasné a naše. Že som mu nestihla predstaviť Janka, z ktorého by mal veľkú radosť a ktorý jediný by s radosťou počúval už toľko krát počuté historky o mne. Mrzí ma, že som mu už nestihla povedať ako veľmi ho mám rada, ako veľmi mi chýba a ako som mu vďačná za všetky tie roky, chvíle, minúty s ním strávené. A mal si pravdu starký, starkej teraz veľmi chýbaš, aj sama by ti toho tvojho obľúbeného vínka naliala. Mamina si každý deň na teba spomenie, si stále medzi nami. Ostáva nám len dúfať, že tam kde si, sa máš dobre a z výšky sa na nás pozeráš a si spokojný s tým, ako si si nás všetkých vychoval a ako reprezentujeme tvoju krv a rod.
Máme ťa všetci radi... s láskou tvoja prvá a jediná Cindy